//vopred sa „ospravedlňujem“ za kvalitu videí a niektorých fotiek – myslím ale, že na ilustráciu to postačí 😀
Keďže Kennedy Space Centrum (KSC) zatvárajú už o 17tej vyštartovali sme z domu okolo 7:00 s príchodom okolo 9tej.
Z veľkej časti sme šli rovnakou cestou ako do Disney, cestou som si ale všimol exit Viera (nedalo mi to neodfotiť). KSC sa nachádza na pobreží, resp. na ostrove takže ak sme sa k nemu chceli dostať, museli sme prejsť cez most – tieto mosty sú iné ako u nás – sú to vlastne také kopčeky – asi kvôli tomu aby pod nimi mohli preplávať loďky.
Pred KSC sa buduje areál spoločnosti BLUE ORIGIN (súkromná spoločnosť, výrobca leteckej techniky a poskytovateľ letov do vesmíru). V podstate „konkurencia“ k NASA a na moje počudovanie, tiež dostali dotáciu od vlády. Možno je pre vládu USA lacnejšie dotovať súkromnú spoločnosť a využívať jej služby ako robiť to isté za viac peňazí v NASA (je to ale len moja úvaha, nezisťoval som, ako to je).
Pred vstupom sú veľké hodiny, ktoré sa používali pri odpočte štartu rakiet – stále ukazujú čas -00:01:30, ďalej je tam obchod s darčekmi (poučení z Disney sme spravili nákup hneď na začiatku, aj keď sme predpokladali, že obchodíkov bude v areály viac, čo sa časom aj potvrdilo), ďalej sa tam nachádza 3D logo NASA pri ktorom sme si spravili fotky. Pri vstupe sme prešli bezpečnostnou kontrolou (detektor kovov a prehliadka ruksaka).
Keďže sme prišli pár minút po otvorení, nebolo tam ešte veľa ľudí. Spravili sme si fotky v pristávacom module, spravili sme pár fotiek okolia, našli Mars Rover a vybrali sa na autobus, ktorý nás mal previesť po areály. Nakoniec nás len odviezol do jednej haly, ktorá bola venovaná hlavne roku 1968 (na mape je to vyznačené v pravom dolnom rohu pod názvom APOLLO/SATURN V CENTER).
Po areály vozia turistov autobusy. Jednak je expozícia ďaleko ale hlavne ide o bezpečie – po areály sa voľne pohybujú krokodíly. Osobne som žiadneho nevidel ale vraj tam sú. Počasie na Floride je také, že 13:00 svieti slnko, 13:02 leje ako z krhly a 13:10 je už opäť pekne. Cestou autobusom k pavilónu APOLLO sme šli okolo budovy v ktorej skladajú rakety a z ktorej ich potom na dopravníku prevezú na odpaľovaciu rampu. Počas jazdy sa ale strašne rozpršalo a preto fotky tejto ikonickej budovy sú až na konci (fotila ich Aďka cestou s5). Pred nastúpením do autobusu nám ešte spravili spoločnú fotku. Prikladám video z tejto jazdy…
Po príjazde k pavilónu APOLLO už pred dverami „stepovalo“ niekoľko ľudí. Nad vchodom bežal DOTLED pás na ktorom sa vypisovali rôzne informácie z roku 1968 (najhranejšie pesničky v rádiu, premiéra filmu, dôležité správy z tohto roku) a popri tomu všetkému tam hrala aj hudba z tohto obdobia. Strop nástupištia bol potiahnutý tapetou mesačného povrchu. Zrazu sa otvorili dvere. Vošli sme do miestnosti, kde nad dverami bežali súčasne 3 rôzne videá s ústrižkami z tohto roku. Zhasli svetlá a spustila sa prezentácia, ktorá obsahovala ústrižky z toho ako prebiehal boj o prvenstvo vo vesmírnych programoch medzi ZSSR a USA. Túto prezentáciu som sa tiež pokúsil natočiť.
Po tejto prezentácii sa nám otvorili dvere a po pravej strane sme videli sedačky (skoro ako v kine). Tak sme vyšli do takmer úplne najvyššej rady. Po ľavej strane sme mali kópiu riadiaceho centra letov do vesmíru. Po chvíli sa o5 zhasli svetlá a spustila sa prezentácia. Šlo o štart rakety. Začalo to celkom nevinne ukážkami zo štartovacej rampy a nastúpením astronautov do rakety. Potom sa rozsvietili aj svetlá riadiaceho centra a začala štartovacia procedúra. Ako postupne prebiehali kontroly, na pravej strane miestnosti, na veľkej tabuli pribúdali zelené kontrolky spustených a skontrolovaných systémov. Dostali sme sa až k odpočtu a štartu rakety, čo nám dali citeľne najavo veľkým rachotom, hrmením a trasením okien za nami. Po pravde, nevedel som, čo mám natáčať skôr. Niežeby telefón nevedel poňať celú miestnosť ale videá by mali hroznú kvalitu. Človek mal fakt pocit, ako keby tam bol (aj keď predpokladám, že pri reálnom štarte to bol väčší rachot). Viac vo videu:
Po tomto úžasnom predstavení si vravím, že už ma asi ničím neprekvapia – to som ale nevedel, čo nás ešte čaká. Po prezentácii sa nám otvorili dvere do pavilónu, v ktorom bola na ležato položená raketa tvorená troma stupňami. Až tu si človek uvedomí, aké tie rakety sú veľké. V tomto pavilóne bolo veľmi veľa expozícií.
Budem to tu písať v poradí ako idú fotky aby to bolo aspoň trochu chronologické. Takže okrem modelu celej rakety, vedľa nej zo stropu bolo zavesené pero s palubným denníkom (aspoň myslím, že to bol letový plán, niekde ďalej je aj samotný zošiť v originále), logá misií letov do vesmíru, rôzne stojany s informáciami, prípadne „hologramy“ s projekciami, zmenšený model rakety s priesvitnými stenami aby bolo vidieť, čo sa nachádza v konkrétnych častiach rakety, rôzne displeje (aj dotykové) s informáciami o všeličom, nástroje astronautov, lunárny modul, lunárne vozítko, pod špičkou rakety sa nachádzal astrovan (miniautobus, ktorým vozili astronautov k rakete), hneď veľa 3 dotykové panely s „hrami“ – pristátie na Mesiaci – zapnutie programu pre štart modulu z Mesiaca – golfový simulátor kde bolo porovnanie, ako ďaleko doletí loptička na Mesiaci a na Zemi, úplne na konci bola chodbička, ktorá nás doviedla k ukážke ako sedia, resp. ležia astronauti počas letu, ďalej tam bol obchodník so suvenírmy (našli sme tam aj vianočné ozdoby v podobe raketoplánu so Santom, montovacia hala a iné. Keďže sa v pavilóne nesmie jesť, teda okrem reštaurácie, ktorá tam je šli sme sa najesť vonku (mali sme svoje jedlo). Okolo stolov s lavičkami lietali krkavce a „žobrali“ o jedlo, prípadne vleteli do odpadkového koša a vybrali si, čo tam niekto hodil. Zbadali sme aj pár veveričiek. Neďaleko boli terasové lavičky otočené k štartovacej rampe a dalo sa odtamadiaľ sledovať štart rakiet. V jednej časti boli otvorené veľké dvere ako do trezora. V miestnosti za nimi bol pristávací modul a rôzne artefakty z letov do vesmíru. Okrem toho tam boli aj vzorky Mesiaca. Hneď veľa tejto miestnosti bol vyššie spomínané lunárne vozítko a jeho vlečka, kokpit lunárneho modulu, vzorka mesiaca, ktorej sme sa mohli dotknúť, vyššie spomínané dotykové panely (Miška akurát skončila hru, kde mala za úlohu poskladať astronautovi oblek) a veliteľský modul. Potom nasledovala cesta s5 do návštevníckeho komplexu. Prikladám aj video:
Autobus nás vysadil pri pavilóne raketoplánu Atlantis. Pred pavilónom je veľký (asi) model nosnej rakety raketoplánu. Chceli sme si pod ňou spraviť foto a tak sme sa dohadovali, kto sa ide fotiť s kým a zrazu sa k nám ozval manželský pár, že či nám spravia fotku (v slovenčine). Tak sme ich ponuku prijali a dali sa s nimi do reči. Zistili sme, že sú od Prešova, prileteli 4.7. a cestujú najprv po východnom pobreží a potom sa presunú na západ. Odcestovať by mali až niekedy v 2. polovici augusta. Tak sme spolu šli špirálovou chodbou pavilónu až sme došli k čierno-žltej páske a k hodinkám, ktoré odpočítavali cca 7 minút do začiatku ďalšej prezentácie. Tak sme sa s nimi rozprávali, dali sme im tip na výlet do leteckého múzea, kde uvidia raketoplán Discovery, Concorde a BlackBird. Čakanie ubehlo ako voda a nám sa otvorili dvere do ďalšej expozície. Šlo o kruhovú miestnosť, kde po obvode bola lavička (tak sme si sadli – komu a neušlo miesto si sadol na podlahu) a oproti nej pod stropom ďalšie premietacie plátno. Po chvíľke sa znova zhasli svetlá a nás čakala ďalšia projekcia. Tentokrát o vzniku raketoplánov.
Po tejto prezentácii nás otvárajúce dvere zaviedli do trošku menšej miestnosti kde nás čakala ďalšia prezentácia. Tentokrát to bola, ako to povedať, priestorová projekcia s podľa nás nádherným koncom. Posúďte sami:
Ako je vidieť na konci videa – otvorili sa dvere a pred nami bol raketoplán Atlantis. Tomuto stroju bol venovaný celý pavilón. Po tejto prezentácii som si o5 povedal, už ma fakt nedojmú asi ničím. Bol takmer na dotyk, s otvoreným nákladným priestorom a vysunutým ramenom. Hneď pri vyjdení z miestnosti, kde nám premietali video bol model, ktorý sme videli v predchádzajúcej miestnosti na videu. Úplne super. Na takom „balkóniku“ bol model kabíny prerezaný na dve časti. Dalo sa tam sadnúť. Nakoľko som sa partii trochu stratil poprosil som jedného Inda, aby mi spravil fotku 🙂 Kúsok ďalej bol satelit (pri všetkých tých zariadeniach/raketách/veciach netuším čo bol model 1:1 a čo reálne použitý stroj). Panel s jednotlivými misiami raketoplánu, rôzne dosky so zaujímavosťami o raketopláne, špirálová chodba s logami jednotlivých misií. Deti sa na prízemie mohli šmyknúť – šmýkalka znázorňovala pristátie raketoplánu. Atlantis je fakt veľký stroj. Mám pocit, že Discovery, ktorý sme videli v leteckom múzeu bol menší. Je to ale možné aj tým, že v tom múzeu bol v oveľa väčšom priestore a nedalo sa k nemu ísť až tak blízko, fakt neviem.
Zašli sme a do jednej z reštaurácií. Neponúkali nič extra ale mali tam hydrofóbne pestovanie šalátu tak mi nedalo a odfotil som to.
Potom sme s deťmi zašli do pavilónu Planet Play. V tejto budove je aj IMAX kino ale to sme obišli (verím, že filmy by boli minimálne tak úchvatné ako doterajšie videoprezentácie ale čas nás začal tlačiť). Planet Play je trojpodlažné detské ihrisko s preliezkami, šmýkalkami a interaktívnymi prvkami pre deti.
V bloku Gateway boli ďalšie interaktívne expozície, hlavne v podobe hier a animácií a na strope zavesený model rakety. Tiež tam mali pristávacie moduly a zmenšené modely rakiet.
Potom sme sa presunuli do Rocket garden, kde sú (predpokladám) makety vesmírnych rakiet. Tieto bolo vidieť už od vchodu. Zaujalo ma, že majú posadené strelície – pokiaľ viem, je to burina rastúca v Austrálii a takto voľne som ju rásť asi nikde nevidel (nepočítam botanickú záhradu a z detských čias skleníky, kde mama pracovala ako záhradníčka). Dominantou záhrady bola na ležato uložená raketa Saturn 18. Majke som spravil fotky v pristávacom module (v lehu po sediačky, či ako to pomenovať).
Rýchlo som preletel pavilónom Journey to Mars, kde akurát bola prednáška jedného staršieho astronauta a modely vozítok pre misiu Mars. Pred jedným už zatvoreným pavilónom mali na jednej strane povrch mesiaca a na strane druhej povrch Marsu. Hneď vedľa bol pavilón NASA Central, kde sa krútil ďalší pristávací modul.
Ako posledný sme navštívili pavilón Heroes & Legends. Paradoxom je, že tento je hneď pri vstupe ale šli sme doň ako do posledného. Aj tu sme si chvíľu počkali, kým nás pustili dnu. Ako takmer všade, oválna miestnosť. Po jej obvode fotky rôznych slávnych ľudí (Einstain, Lincoln, Hawking, …..). Po chvíľke nám o5 pustili videoprezentáciu s rôznymi úrivkami z histórie vesmírneho programu. Toto som už nekameroval celé nakoľko som mal slabú batériu a chcel som si to aspoň trochu užiť. Po krátkej prezentácii nás pustili do polkruhovej miestnosti, kde po ľavej strane bolo 180° premietacie plátno a vpravo v polkruhoch kaskáda kde sa dalo stáť. Vyšli sme úplne hore a počkali, čo sa bude diať. Stlmili sa svetlá a spustilo sa video (najprv len 3 menšie okienka, potom plných 180° s tým, ako Alan Shepard kráča k rakete). Natočiť to celé bolo nad možnosti telefónu pretože ten obraz bol všade naookolo a môj foták to nevedel naraz vziať celé a prišlo mi, že toto by som si mohol pozrieť aj bez toho. Mám len pár záberov tak som ich spojil dokopy z celého tohto pavilónu a výsledok je nižšie. Priznám sa, že počas asi 15 minútovej prezentácie som pomaly ani nedýchal. 180° obraz, perfektný zvuk a ak vo videu preletela napr. raketa okolo, pustli na nás fakt silný vzduch z ventilátorov. Celé to malo neopísateľný efekt. Som fakt rád, že sme do tohto pavilónu šli ako do posledného – ten zážitok bol fakt super. Po tejto prezentácii sme sa dostali k ďalšej expozícii, kde bol ďalší model rakety zavesený na strope, malé kóje s infopanelmi a (asi) replika kontrolné centrum misie Merkury.
V závere – tento výlet bol za mňa úplne TOP, toľko informácií v takom podaní, že sa človeku až nechce veriť.
Teraz som si ešte spomenul na jednu expozíciu, kde sme tiež posadali ako v kine, pustili nám video o tom ako pristávali na Mesiaci a popri tom sa na pódium zniesol pristávací modul, potom astronaut….. tiež pekne spracované.