Odlietali sme z Viedne. Nakoľko to bol náš prvý let v živote a hneď sme sa dali na takmer 10 hodinový let tak sme z toho mali každý iné pocity.
Po príchode na letisko sme vytlačili štítok na veľký kufor, chceli sme ho dať aj zabaliť ale 15€ nám prišlo fakt veľa za kus fólie (chápem, letisko je drahé). Tak sme odovzdali veľký kufor našej leteckej spoločnosti (Austrian Airlines) a našli tabuľu s odletmi, kde sme sa po chvíli dočítali, že letíme z brány G01. Rozlúčili sme sa so sestrou a prešli sme turniketom k prvej bezpečnostnej kontrole, kde sme do prepraviek naskladali príručnú batožinu, elektroniku a pár drobností. Prešli sme skenerom, o5 si všetko pozbierali a vydali sa k pasovej kontrole.
Keďže boardingpasy som mal ja v telefóne, plán bol, že všetkými kontrolami prejde najprv Aďka, tak Miška, Majka a na koniec ja. Prišli sme teda k automatizovanej pasovej kontrole, Aďka priložila svoj pas, vošla do kabíky, skener ju oskenoval a pustil. Začal som pripravovať Mišku a v tom prišla pani a vraví, že tadiaľ môžu len dospelí. Nie žeby to tam nikde nepísalo ake kto by to čítal… Tak som s dievčatami ostal stáť v rade aby nás skontroloval úradník. Keď sme prišli na rad, jeho jediná otázka bola kam ideme. Skontroloval pasy, pozrel na deti a pustil nás.
Následne sme sa dostali do dutyfree zóny a hneď za ňou bol náš gate. Odpozorovali sme, že by bolo vhodné sa nahlásiť, že sme tu, do odletu nám ostávalo asi 1,5 hodiny. Ako som si ale všimol, každý mal v ruke pas a letenky. My sme mali letenky len v mobile a tak som zašiel do zákazníckeho centra Austrianu, či nám ich vedia vytlačiť. Letenky sme si mohli vytlačiť hneď po vstupe do terminálu ale keďže toto bol náš prvý let, nenapadlo nás to. Pani mi teda letenky vytlačila a šiel som sa postaviť do radu k bráne.
Keď na mňa prišiel rad, chlapík sa pýta, že kde mám rodinu. Na šťastie stáli kúsok tak som na nich ukázal, ten si skontroloval, že podoba sedí s menami, dal nám na letenky modrú pečiatku a mali sme voľno.
Dievčatá sa vybrali po obchodoch a ja opraviť a vytlačiť jedno vysvedčenie. Dievčatá platili v obchode pri čechovi, ja medzi tým opravil chybu, znavigoval kolegyňu ako dať papier do tlačiarne aby sa to vytlačilo správne a spustil som tlač.
Chvíľu na to, začali púšťať ľudí do lietadla tak som vypol notebook a postavili sme sa do rady. Pohyblivými schodmi sme zišli o poschodie nižšie k tunelu a vydali sa do lietadla.
Miška celá nadčená sa úplne sama pustila až som ju musel brzdiť nech na nás počká. Vošli sme do lietadla, letuška nás usmernila kam máme ísť a vybrali sme sa úzkou uličkou až takmer na koniec lietadla keďže sme sedeli v rade 33 a 34 z celkových 40tich radov. Vyložil som kufre a ruksak do priestoru nad hlavou a sadli sme si. Ďalšie dva rady pred nami boli tiež Slováci. Po pár minútach nás odtlačili od tunela a vydali sme sa na dráhu.
